1247 - prvá písomná zmienka o Prešove

Kde bolo, tam bolo... ...bolo raz jedno krásne územie, na ktorom už od praveku predstavovala dôležitú komunikačnú spojnicu nielen pre človeka, ale aj pre chladnomilnú stádovitú zver rieka Torysa...

...roky plynuli a nádherné územie začali osídľovať prvé skupiny roľníkov – kolonistov, ktorí prenikli z Košickej kotliny údolím Torysy do Šarišského podolia. Ľud bukovohorskej kultúry nielen na území terajšieho mesta, ale v celom Šarišskom podolí vytváral pomerne súvislé osídlenie. Osady zakladal na terasách Torysy a jej prítokov - Delne, Sekčova, Dzikova a Veľkého potoka, v okolí Kapušian a Sabinova.

K výraznejším stopám osídlenia prešovského územia prispeli aj Kelti, dácka a púchovská kultúra.

...a bol aj dátum, ktorým sa začala písať história...

Belo IV. ...za siedmimi horami a siedmimi dolinami, kde sa vody rieky Torysy liali a stromy rozkvitali, žil múdry kráľ Belo IV., ktorý v listine zo 7. novembra 1247 reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, obviňujúcich prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými.

„Belo, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Servie, Haliča, Lodomerie a Kumánska, všetkým veriacim Krista, ktorí nazrú do tejto listiny, spásu všetkých v Spasiteľovi.

Na všeobecnú známosť tak súčasníkov, ako aj budúcich pokolení, znením tejto listiny chceme, aby prišlo, že frátri cisterciánskeho rádu z Koprivnice usadení pri kostole sv. Egídia v Bardejove, blízko Šariša, pristupujúci pred našu prítomnosť nám svojimi sťažnosťami oznámili, že Theotonici z Prešova vlastnej pôde vyznačujúc falošné hranice za nové na ich škodu a ťažkosť, sa pokúsili prekročiť hranice zeme menom Bardfa, kde sa nachádza vyššie spomínaný kostol, obsadili značnú časť zeme týchto nepatriacej.

Ale čo sa týka nášho úradu dbať o nezmenšené a neporušené práva kohokoľvek, vydávame v nariadeniach nášmu vernému Tegusovi, županovi Šariša, že tak zem Bardfu, ako tiež iné zeme patriace týmto frátrom, ktoré boli od nich odcudzené, nech z našej moci navštívi a vytýči nové hranice popri starých hraniciach, ktoré by obnovil už spomínaným frátrom.“

Ďalej

1299 - z osady kráľovské mesto


...a príbeh pokračuje...

...už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, čo ich odlišovalo od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami. Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií, ktoré 28. januára 1299 udelil Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša kráľ Ondrej III., ktorý tejto zemi vládol v rokoch 1290 až 1301.

Okrem poskytnutia výsad, všeobecne platných u spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu, boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra.

Tieto výsady mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta. Pre ďalší vývoj mesta bola významná skutočnosť, že privilégia boli síce udelené Nemcom, vzťahovali sa však aj na ostatné slovenské a maďarské obyvateľstvo.

Ďalej

2017 - tretie najväčšie mesto na Slovesku


...z rozprávky o jahodách do dnešného Prešova...

V texte o prvej známej písomnej zmienke o Prešove je spomínané územie uvedené pod menom "Epuries". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper, čo v preklade znamenalo jahoda.

O vzniku mena rozprávajú príbeh dve stredoveké legendy.

Podľa prvej dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.
Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý, ktorý tejto zemi vládol v rokoch 1131 až 1141, a to počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená a všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí.

Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta. Teda názov Prešova podľa historikov nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.

***

Srdce Šariša, metropola severovýchodného Slovenska, mesto Prešov je v súčasnosti významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Prešov, metropola Šariša s počtom obyvateľov približne 90 000 obyvateľov, je tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku.

Administratívne mesto Prešov pozostáva zo štyroch katastrálnych oblastí: Prešov, Solivar, Šalgovík a Nižná Šebastová.

Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľská a na Ukrajinu. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností v km): Košice (38), Užhorod (96), Miškolc (115), Tarnow (128), Budapešť (250), Bratislava (345).

Historické jadro mesta Prešov bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a najmä v poslednom období prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Najvýznamnejšie historické a architektonické pamiatky mesta Prešov sú sústredené v jeho jadre, ktoré tvorí námestie šošovkovitého tvaru (Hlavná ulica). Súbežne s Hlavnou ulicou nájde návštevník mesta Prešov ďalšie významné kultúrnohistorické pamiatky, ktoré sa historicky formovali za prvými mestskými hradbami. Nadmorská výška historického centra mesta je približne 255 m. n. m. Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slánske vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov.

Geograficky sa Prešov nachádza, ako jediné slovenské mesto, presne na 49-tej rovnobežke, konkrétne na súradniciach 49° severnej zemepisnej šírky a 21°15' východnej zemepisnej dĺžky.

Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť naše planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Po ceste by sme tak prešli zaujímavými mestami, ako České Budějovice, či nemecký Regensburg a Karlsruhe, francúzskymi Chalons-en-Champagne, severoparížskymi predmestiami, z ktorých najzaujímavejším je predmestie Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, a ďalej mestom Sarcelles. Dostali by sme aj na územie kanadského ostrova Newfoundland, kde navštívime mestečko Gander. Po nedoziernych vodách Tichého oceánu sa s pevninou stretneme až po viac ako 5 800 km, pričom prekročíme aj dátumovú hranicu. Narazíme na severnú časť súostrovia Kurily, ktorá patrí Ruskej federácii. Cez Ochotské more, južnú časť ostrova Sachalin a Tatársky prieliv sa dostaneme do ruského mesta Sovetskaja Gavan, po ktorom nás na ázijskom kontinente privítajú v meste Birakan, po čom sa vydáme cestou na čínske územie a do Mongolska – konkrétne miest Érdénet a Olgij. Na rozhraní s Kazachstanom narazíme na 4000 m vysokú bariéru pohoria Altaj a cez Kazachstan sa dostávame späť do Ruska a späť do Európy. Pri Dubovke, severne od Volgogradu, prekročíme rieku Volgu na územie Ukrajinu do Severodonecka, Rubižne, Komsomoľska a Kaluše. Na Slovensko sa vraciame cez severný okraj Sniny putovanie po stopách 49 rovnobežky sa dostávame späť do nášho krásneho Prešova.

Ďalej

Program 2017

Ďalej

Na stiahnutie

Archív ZIP [1.9MB] obsahuje :

  • 770_logo.pdf
  • farebnosť.pdf
  • 770_logo_negativ.png
  • 770_logo_negativ_black.png
  • 770_logo_pozitiv.jpg
  • 770_logo_pozitiv_black.jpg
  • STIAHNI LOGO >>
    Ďalej

    Fotografie

    V roku 1247 Prešovčania žiadnu fotografiu nevyfotili, dokonca o nej ani len nepočuli. Prvá fotografia vznikla totiž až o 579 rokov neskôr ako samotný Prešov. V čase keď vznikal Prešov sa namiesto fotografií používalo maľovanie obrazov či rytiny, napr. na medenej platni (kovotepectvo). Nositeľom kultúry a umenia bola v najväčšej miere cirkev. Na Slovensko vtedy prenikal vplyv Talianska a Nemecka. Z neskorších čias sa však zachovali krásne historické fotografie.

    Mapy


    Pozrite si dobové mapy Prešova